Aké veľké by malo byť naše darcovstvo

Občas sa na nás obrátia ľudia, ktorí chcú chudobným cez Cestu von pomôcť, ale nevedia odhadnúť, aká výška daru by bola vhodná. Možno sa budete čudovať, ale túto zaujímavú otázku reálne riešia mnohí darcovia, ktorí svoju štedrosť myslia vážne. Pozrime sa preto na túto tému hlbšie. 

Podľa Richarda Millera, súčasného filozofa, ktorý sa zaoberá globálnou spravodlivosťou, mali by sme darovávať presne toľko, že ak by sme dali viac, už by to citeľne zhoršilo náš život. Brad Hooker ide ďalej a hovorí, že máme morálnu povinnosť pomôcť ľuďom vo väčšej núdzi, aj keď by to pre nás znamenalo vážnejšiu osobnú obeť. Pre Garreta Cullityho – ďalšieho morálneho filozofa – je i toto málo. On odmieta akýkoľvek luxus či kupovanie štýlového oblečenia, ak na zemi zároveň žije niekto v extrémnej biede. Hovorí, že človek si vie takmer vždy vybrať lacnejšiu alternatívu a z rozdielu sa podeliť.

I zakladateľ a propagátor efektívneho altruizmu Peter Singer tvrdí, že ak si kupujeme nápoje v plastovej fľaši, pričom zdravú vodu vieme získať z vodovodu, máme sa lepšie ako väčšina ľudstva a sme schopní pomáhať. Tým, pre ktorých je to únosné, odporúča darovávať 5 % príjmu a oveľa bohatších vyzýva dávať ešte pomerne viac.

Existuje dosť praktických aplikácií týchto výziev. Milionár James Hong darováva 10 % akýchkoľvek príjmov nad 100 tisíc dolárov. Chris Ellinger s manželkou Anne založili ligu odvážnych darcov, ktorá nás inšpiruje príbehmi štedrých ľudí, ktorí venujú viac než 50 % svojho majetku na dobročinné zámery.

Tému veľkosti darcovstva riešia všetky významné náboženstvá. V kresťanskej tradícii je zaužívaný "desiatok" a pomoc chudobným je veľmi dôležitá. Ježiš hovorí bohatému človeku: „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj to chudobným a budeš mať poklad v nebi.“ Pri kázni o poslednom súde je jednoznačný: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Prví kresťania v Jeruzaleme podľa Skutkov apoštolov preto naozaj predali svoje majetky a rozdali ich núdznym. Jim Wallis z kresťanského časopisu Sojourners spočítal, že biblia obsahuje viac než tritisíc požiadaviek na zmierňovanie chudoby. Výzva venovať 10 % na charitu (tzv. „tzedakah) bola kladená už Židom v talmude. Islam zasa žiada od moslimov dať každoročne tzv. zakát, čiže 2,5 % celkového majetku, nielen príjmov.