Katherine Boo a jej Krásne zajtrajšky

Mladý zberač odpadu Abdul má možno 16, možno 19 rokov, sám nevie. Ako jeden z mála obyvateľov slumu patrí i so svojou rodinou k moslimom. To ho vyčleňuje ešte viac od už aj tak vyčlenenej komunity chudákov. Má organizačný talent, dokáže výborne vykupovať a triediť poklady nazbierané ďalšími obyvateľmi slumu: plastové fľaše, pomačkané cigaretové škatuľky, hrdzavé plechy či roztrhané handry a ďalší odpad ukradnutý z kontajnerov neďalekých hotelov pri letisku. O niekoľko kilometrov ďalej Abdul roztriedené suroviny predáva malým recyklačným firmám za pár halierov, vďaka čomu je hlavným živiteľom svojich rodičov a súrodencov. I toto mizerné spoločenské postavenie sa však môže z hodiny na hodinu obrátiť na ešte horšie, keď hysterická invalidná suseda z vedľajšej chatrče v záchvate závistlivej hádky sama seba teatrálne zapáli a obviní z toho Abdula a jeho otca.

Od tejto udalosti sa odvíja hlavná dejová niť príbehu, ktorý nám až na dreň obnažuje krutý svet každodennej indickej byrokracie a všadeprítomnej korupcie. V ňom je len málo miesta pre spravodlivosť či dokonca skutočnú pomoc pre ľudí v chudobe. Najväčší demokratický štát sveta, ako býva India označovaná, síce v posledných desaťročiach zažíva ekonomický boom, no obrovskej časti spoločnosti sa žiaden zázrak nedotýka. Hneď vedľa luxusných hotelov a moderných štvrtí  sa krčia obrovské nelegálne osady s papundeklovými chyžami plnými hladných a bezmocných ľudí. Politici im sľubujú krajšie zajtrajšky, no akákoľvek pomoc sa okamžite rozkradne a zneužije. Ešte bezútešnejší je systém nefunkčnej spravodlivosti, kde tí, ktorí takmer nič nemajú, musia zháňať peniaze na úplatky, aby si kúpili svoje základné práva. V takomto nastavení nemá takmer žiadnu šancu poctivá snaha o zlepšenie svojho postavenia. Prípadný (poctivý) rast do strednej triedy nie je uskutočniteľný.

Aké životné stratégie z toho pre ľudí v chudobe vyplývajú? Ako by sme sa v takomto svete po nejakom čase správali my? Novinárka Boo nám na skutočných osudoch Abdula, Zehrunnisy, Áši, Mandžu, Sunila, Fatimy, Karuma (reálne mená) a ďalších obyvateľov slumu pomáha pochopiť ekonomiku a kultúru chudoby, štruktúru rolí a príležitostí, ktoré títo ľudia majú a ako sa v týchto rámcoch snažia prežiť svoje životy. Toto majstrovské dielo získalo množstvo knižných ocenení a bolo vyhlásené za knihu roka 2014 väčšinou hlavných amerických novinových titulov.

Pavel Hrica