Von z chudoby cez farmárčenie podľa Paula Polaka

Prečo sú chudobní ľudia chudobní? Lebo nemajú dosť peňazí. Tento trošku až absurdne znejúci truizmus je hlavnou tézou knihy Out of Poverty od Američana českého pôvodu, ktorý ako dieťa utiekol s rodinou pred holokaustom. Aj keď pôvodne začínal ako psychiater, od roku 1981 sa prakticky venoval boju proti chudobe. Založil neziskovku International Development Enterprises (IDE), ktorá vyvinula lacnú šliapaciu pumpu umožňujúcu farmárom zavlažovať svoje políčka. Ďalších 25 rokov sa venoval šíreniu podobných jednoduchých technológií, ktoré pomáhali majiteľom „jedno-akrovej pôdy“ zvýšiť ich poľnohospodársku výnosnosť a zvýšiť ich príjem tak, aby ich uživil.

Polak tvrdí, že IDE takto pomohla 17 miliónom chudobných, ktorí zarábali dolár na deň, odraziť sa od dna. Jeho skúsenosti popisuje kniha Out of Poverty. Ilustrovaná je príbehom nepálskeho farmára Krishnu Bahadura Thapu, ktorý ledva prežíval, a podarilo sa mu prepracovať sa do strednej triedy s ročným príjmom 4800 dolárov, čo je na nepálske pomery veľmi slušný zárobok.

Polak neverí, že s chudobou skoncujú veľké donorské programy, hospodársky rast alebo silné korporácie. Tvrdí, že ľudia sa dokážu vyhrabať z chudoby za niekoľko mesiacov vlastným úsilím, ak im pomôžeme prekonať prekážky a zefektívniť prácu. Vychádza z toho, že väčšina extrémne chudobných ľudí na našej planéte vlastní aspoň maličký kúsok políčka, jedno-akrovú farmu. Tie ich však nedokážu uživiť počas celého roka. Vyriešenie zavlažovania, dobré osivo a hnojenie spolu so zručnosťou predať vypestovanú úrodu otáčajú celú situáciu. Polak volá po farmárskych podnikateľoch tretieho sveta.

So základnou tézou knihy sa nedá nesúhlasiť a určite v mnohých prípadoch takéto riešenia pomáhajú a zaberajú. Žiaľ, Polak redukuje problém chudoby len na jeho jednu časť a pochybujem, že jeho riešenie je univerzálne. Jednak nie všetci chudobní majú možnosť venovať sa minifarmárčeniu – nežijú na vidieku, nemusia mať vlastný pozemok, ich podnikanie môže byť limitované ekonomickým rámcom, podľa podnebia problém vôbec nemusí byť v zavlažovaní a pod. Jeho koncept tiež akoby počítal s tým, že chudobní majú automaticky potenciál samostatne hospodáriť, ak im v tom pomôžeme a za pár mesiacov môžu uspieť. No v generačnej chudobe obvykle chýbajú i ďalšie zdroje, motivácia, nádej, vzory a príklady v okolí, mentálna kapacita na zvládnutie ťažkých situácií, podporné siete, vzdelanie atď. To autor trošku arogantne prehliada, keď sa vysmieva iným snahám o riešenie. Samozrejme, tým nemyslím oprávnenú kritiku veľkých programov vytváraných bez znalosti reálneho života chudobných. No tak jednoduchý recept, ako ponúka Paul Polak, nám asi na riešenie stačiť nebude.

Kniha je tiež napísaná dosť rozvláčne, mnohé tvrdenia sa dokola opakujú a neustála reklama vlastnej organizácie pôsobí prehnane.

V každom prípade jeho praktický 12-bodový plán pre programy riešiace chudobu je inšpiratívny. Jeho obrátenie pohľadu z chudobných ako príjemcov charity na podnikavých aktérov je užitočné. Jeho rozmýšľanie nad trhovým potenciálom chudoby a dizajnom lacných produktov dáva zmysel. Preto sa základné východiská Out of Poverty oplatí poznať. Aj keď určite nebudú fungovať vždy a všade.

Pavel Hrica