Chudoba zraňuje ženy viac. K útrapám z núdze sa u nich obvykle pridáva i nutnosť starostlivosti o deti a domácnosť. Žena, ktorá sa ledva drží nad vodou, musí zachraňovať pred utopením ešte ďalších. Keď sa chudoba a vylúčenie spoja so stereotypným pohľadom na rolu žien, s nerovným a „mačovským“ prístupom partnerov, so žiarlivosťou, tak to ženy naozaj nemajú ľahké. I v chudobe však, našťastie, existuje dosť pekných príkladov manželstiev a vzťahov, v ktorých muži fungujú zrelým spôsobom. Pre svoje rodiny sú oporou. Berú zodpovednosť do svojich rúk, pracujú, robia i domáce práce, vyhýbajú sa prehnanému pitiu či iným závislostiam. Svoje partnerky milujú nemajetnícky, vnímajú ich rovnocenne a podporujú ich v raste. V rodine nastavujú dobré hodnoty a sú zdravým príkladom pre svoje deti. Prečo to teda u niektorých mužov možné je, ale u iných zasa tak často nie? V prvom rade si potrebujeme uvedomiť, že mačizmus, čiže prejavovanie mužskej nadradenosti, existuje vo všetkých spoločenských vrstvách. Obvykle je prejavom nezrelosti a vnútornej slabosti, tráum a zranení z detstva, ale i absencie vzorov, tlaku rovesníkov a kultúrneho vplyvu okolia. Život v chudobe, neustály stres a nestabilita tieto výzvy len znásobujú. Chlapci, ktorí od detstva zažívali len málo úspechov a uznania, ktorí nevidia, ako by si túto potrebu mohli naplniť, si potom dokazujú svoju „mužskosť“ jednoduchšími cestami. Začínajú so skorými sexuálnymi zážitkami, opíjajú sa, riskujú či prejavujú sa násilne. Založia si rodinu v nezrelom tínedžerskom veku. Keďže majú tak málo, obava zo straty ženy je pre nich veľkou hrozbou. Znamenala by pre nich pád na úplné dno, stratu zázemia i rešpektu iných. V takomto nastavení mysle je mužská nevera akceptovateľná, ale tá ženská neprijateľná. Mužská žiarlivosť je silným fenoménom v chudobných komunitách všade na svete, i v tých našich. Ak chceme chlapcom pomôcť vyrásť v skutočne silných a zrelých mužov, potrebujeme im dávať veľa lásky a citovej podpory už od narodenia. Aj chlapci potrebujú pocítiť svoju hodnotu. Mamy túto ich potrebu prirodzene cítia, no zároveň čelia jednému veľkému riziku. Obdobia intenzívneho nedostatku sa totiž často snažia deťom kompenzovať až bezhraničnou prajnosťou vo chvíľach, „keď je z čoho“. Deti na jednej strane veľa strádajú, no zároveň inokedy dostávajú sladkosti, coca-coly i zbytočne drahé darčeky. A potom príde zasa fáza strádania. Deti sa tak ťažko učia zdravým hraniciam a stabilným pravidlám, čo pod vplyvom očakávaní okolia špeciálne u chlapcov neskôr môže viesť k slabej schopnosti zvládať svoj život. Dobré vzory, starostliví dospelí, stabilné pravidlá a možnosť zdravo rásť a získavať uznanie majú na budúci život chlapcov zázračný vplyv. V Ceste von sami nevieme garantovať celý tento zázrak. Omamy so svojimi pravidelnými lekciami a rozvíjaním rodičovských zručností prinášajú do rodín časť z tejto tak potrebnej opornej štruktúry v kritickom ranom veku detí. To je dôležitý základ. Záleží však od schopností a sily rodín, čo dokážu svojim deťom dávať po zvyšok týždňa, i keď sú často v zúfalých situáciách. Veľmi sa tešíme, že v našich meraniach vidíme stúpajúci trend zapájania sa rodičov do „domácich úloh“, ktoré od omám dostávajú. Zatiaľ čo v roku 2019 sa veľmi často zapájalo 9 % rodičov, v roku 2022 to je už 42 %. Takmer vôbec sa v roku 2019 nezapájalo 21 % a v roku 2022 to je 13 % rodičov. I pre toto všetko do budúcna premýšľame o pridaní programu, ktorí by chlapcov a dievčatá ďalej rozvíjal i v školskom veku. Ak sa v našich komunitách podarí posilňovať ďalšie generácie silných, zrelých a zodpovedných mužov, budú mať z toho prospech ženy i celé rodiny a prejdeme obrovský kus na ceste von z chudoby.
