Pamätný deň rómskeho holokaustu ako pripomienka toho, kam môže diskriminácia menšín zájsť
O rómskom holokauste sa hovorí málo, no je veľmi dôležité si ho pripomínať a pamätať na to, že diskriminácia menšín v minulosti vyústila až do ich vyvražďovania.
2. augusta sme si pripomínali Pamätný deň rómskeho holokaustu. Rómčina pre slovo holokaust používa označenie „porajmos“, čo znamená požieranie. Napriek tomu, že z územia Slovenska neboli Rómovia odvlečení do koncentračného tábora v Osvienčime, útlak prebiehal inými spôsobmi: likvidácia kočovného spôsobu života či vznik pracovných útvarov. Počas okupácie Slovenska Nemeckom vznikol v Dubnici nad Váhom zaisťovací tábor, kde po prepuknutí škvrnitého týfusu zavraždili všetkých chorých. K vraždeniu však dochádzalo aj v iných mestách na Slovensku. Celkový počet obetí rómskeho holokaustu na Slovensku sa odhaduje na 1000.
Prečo je Pamätný deň rómskeho holokaustu práve 2. augusta?
Počas druhej svetovej vojny vznikol v Osvienčime tzv. „cigánsky rodinný tábor“. Deportovaní sem mali byť „cigánski miešanci, Cigáni a nemeckí príslušníci cigánskych kmeňov balkánskeho pôvodu.“ Deportácie začali vo februári 1943 a odhaduje sa, že do Osvienčimu bolo celkovo zavlečených 23 tisíc Rómov a prežilo iba tisíc. V tomto rómskom tábore nedochádzalo k rozdeľovaniu rodín a ľudia si mohli ponechať svoje oblečenie, nie ako v iných blokoch. Jedným z dôvodov bolo nariadenie lekára Mengeleho, ktorý na svoje pokusy potreboval tehotné ženy a deti, najmä dvojčatá. V tábore prišlo na svet 378 rómskych detí a všetky tam zomreli. Hygiena v tábore bola zlá, jedla bolo málo. Mnoho ľudí zahynulo alebo boli splynovaní. V roku 1944 boje na východnom fronte postupovali. Dozorcovia mali rozkaz zahladiť stopy po zverstvách, ktoré sa v Osvienčime diali. Stovky väzňov a väzenkýň poslali do iných koncentračných táborov. Zostalo 3 tisíc ľudí, najmä chorí, starší a deti. Tých v noci z 2. na 3. augusta pripravili o život v plynovej komore. Hrôzam z augusta predchádzalo tiché rómske povstanie. Prvý pokus o vyhladenie tábora pre Rómov prišiel už v máji 1944. Rómovia sa však vtedy zabarikádovali v baraku a odmietali vyjsť. V tom čase tam bolo približne 6 tisíc Rómov. Dozorcovia sa nepokúsili násilím vniknúť dnu. Tento tichý odpor zachránil aspoň časť rómskych väzňov.
Ako zostávať v obraze?
Diera v hlave (film)
Poslední svedkovia rómskeho holokaustu a obdobia II. svetovej vojny sa v dokumentárnom filme delia o svoje spomienky, ktoré im zanechali dieru v hlave – pečať, ktorá im pripomína hrôzy, ktoré prežili. Dokument sa sústreďuje na Rómov, ktorí boli prenasledovaní, na ich životy vtedy a to, ako sú ovplyvnené dodnes a otvára aj to, ako sa k nim správa majorita.
Práva Romů (kniha)
Kniha od Celine Donert – historičky z University of Cambridge o živote Rómov v Československu v 20. storočí. Neoceniteľné čítanie pre tých, ktorí sa zaujímajú o pochopenie historických koreňov rómskej problematiky v súčasnej postkomunistickej Európe.
