Pamätný deň rómskeho holokaustu ako pripomienka toho, kam môže diskriminácia menšín zájsť

Pamätný deň rómskeho holokaustu ako pripomienka toho, kam môže diskriminácia menšín zájsť

O rómskom holokauste sa hovorí málo, no je veľmi dôležité si ho pripomínať a pamätať na to, že diskriminácia menšín v minulosti vyústila až do ich vyvražďovania.

2. augusta sme si pripomínali Pamätný deň rómskeho holokaustu. Rómčina pre slovo holokaust používa označenie „porajmos“, čo znamená požieranie. Napriek tomu, že z územia Slovenska neboli Rómovia odvlečení do koncentračného tábora v Osvienčime, útlak prebiehal inými spôsobmi: likvidácia kočovného spôsobu života či vznik pracovných útvarov. Počas okupácie Slovenska Nemeckom vznikol v Dubnici nad Váhom zaisťovací tábor, kde po prepuknutí škvrnitého týfusu zavraždili všetkých chorých. K vraždeniu však dochádzalo aj v iných mestách na Slovensku. Celkový počet obetí rómskeho holokaustu na Slovensku sa odhaduje na 1000.

Prečo je Pamätný deň rómskeho holokaustu práve 2. augusta?

Počas druhej svetovej vojny vznikol v Osvienčime tzv. „cigánsky rodinný tábor“. Deportovaní sem mali byť „cigánski miešanci, Cigáni a nemeckí príslušníci cigánskych kmeňov balkánskeho pôvodu.“ Deportácie začali vo februári 1943 a odhaduje sa, že do Osvienčimu bolo celkovo zavlečených 23 tisíc Rómov a prežilo iba tisíc. V tomto rómskom tábore nedochádzalo k rozdeľovaniu rodín a ľudia si mohli ponechať svoje oblečenie, nie ako v iných blokoch. Jedným z dôvodov bolo nariadenie lekára Mengeleho, ktorý na svoje pokusy potreboval tehotné ženy a deti, najmä dvojčatá. V tábore prišlo na svet 378 rómskych detí a všetky tam zomreli. Hygiena v tábore bola zlá, jedla bolo málo. Mnoho ľudí zahynulo alebo boli splynovaní. V roku 1944 boje na východnom fronte postupovali. Dozorcovia mali rozkaz zahladiť stopy po zverstvách, ktoré sa v Osvienčime diali. Stovky väzňov a väzenkýň poslali do iných koncentračných táborov. Zostalo 3 tisíc ľudí, najmä chorí, starší a deti. Tých v noci z 2. na 3. augusta pripravili o život v plynovej komore. Hrôzam z augusta predchádzalo tiché rómske povstanie. Prvý pokus o vyhladenie tábora pre Rómov prišiel už v máji 1944. Rómovia sa však vtedy zabarikádovali v baraku a odmietali vyjsť. V tom čase tam bolo približne 6 tisíc Rómov. Dozorcovia sa nepokúsili násilím vniknúť dnu. Tento tichý odpor zachránil aspoň časť rómskych väzňov.

Ako zostávať v obraze?

Diera v hlave (film)

Poslední svedkovia rómskeho holokaustu a obdobia II. svetovej vojny sa v dokumentárnom filme delia o svoje spomienky, ktoré im zanechali dieru v hlave – pečať, ktorá im pripomína hrôzy, ktoré prežili. Dokument sa sústreďuje na Rómov, ktorí boli prenasledovaní, na ich životy vtedy a to, ako sú ovplyvnené dodnes a otvára aj to, ako sa k nim správa majorita.

Práva Romů (kniha)

Kniha od Celine Donert – historičky z University of Cambridge o živote Rómov v Československu v 20. storočí. Neoceniteľné čítanie pre tých, ktorí sa zaujímajú o pochopenie historických koreňov rómskej problematiky v súčasnej postkomunistickej Európe.

Novinky a články

Kariérny rast omamy Irmy
Príbehy Zamestnanie

Kariérny rast omamy Irmy

Ako vyzerá supervízia na lekcii
Príbehy

Ako vyzerá supervízia na lekcii

Ako napredujú ženy v Zborove?
Vzdelávanie Zamestnanie

Ako napredujú ženy v Zborove?

Divadlá stavajú mosty
Príbehy

Divadlá stavajú mosty

Prečo je dôležité učiť mladých ľudí z chudobných komunít finančnej gramotnosti
Vzdelávanie

Prečo je dôležité učiť mladých ľudí z chudobných komunít finančnej gramotnosti

Ako sme školili 17 nových omám
Vzdelávanie

Ako sme školili 17 nových omám

Prvý dar zo závetu pre omamy
Nenápadní hrdinovia

Prvý dar zo závetu pre omamy

Pani Zuzana Gehrig je prvou darkyňou, ktorá sa rozhodla zahrnúť Cestu von do svojho závetu. Je odborníčkou na výživu.

Ako pomôcť chlapcom vyrásť v zrelých mužov
Vzdelávanie

Ako pomôcť chlapcom vyrásť v zrelých mužov

Dobré vzory, starostliví dospelí, stabilné pravidlá a možnosť zdravo rásť a získavať uznanie majú na budúci život chlapcov zázračný vplyv.

Muži, ktorí dali šancu svojim ženám stať sa omamami
Zamestnanie

Muži, ktorí dali šancu svojim ženám stať sa omamami

Chudoba dopadá najviac na ženy. Obvykle na nich zostáva celá každodenná starostlivosť o deti i domácnosť.

Cesta von – dokumentárny film
Vzdelávanie Zamestnanie

Cesta von – dokumentárny film

Cesta von je autorský dokumentárny film, ktorý cez silný príbeh charizmatickej omamy Alexandry Giňovej a jej kolegýň, omám Vierky Kováčovej a Ingrid Ferencovej, rozpráva o boji rómskych žien proti generačnej chudobe v segregovanej rómskej osade pri Zborove.

Monika Podolinská o tom, ako byť dobrým učiteľom detí z chudobnej osady
Vzdelávanie

Monika Podolinská o tom, ako byť dobrým učiteľom detí z chudobnej osady

Monika Podolinská je učiteľkou 1. stupňa na Základnej škole v Muránskej Dlhej Lúke. Pomohla zároveň v miestnej komunite rozbehnúť program Omama a omamu Ivetku.

Muž, ktorý vracia ľuďom bez domova zrak, pomáha aj rodinám v programe Omama
Nenápadní hrdinovia

Muž, ktorý vracia ľuďom bez domova zrak, pomáha aj rodinám v programe Omama

Aj medzi nami žijú nenápadní hrdinovia. Maroš Sloboda pracuje v malej rodinnej optike v Dunajskej Strede. Už 15 rokov vyrába zdarma okuliare pre ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou a skončili na ulici alebo v zariadení pre ľudí bez domova.

Sledujte nás na Instagrame