Enviromentálna nespravodlivosť v marginalizovaných rómskych komunitách

Fyzické, chemické a vybudované prostredie, teda kvalita budov, v ktorých bývame a trávime čas, ale aj kvalita ovzdušia, pôdy a vody, majú na vývin detí v ranom detstve zásadný vplyv. Chudoba tento efekt ešte zväčšuje. Rýchlo sa vyvíjajúci mozog je v prvých rokoch života veľmi citlivý na environmentálne podmienky. Napríklad toxické látky, ako sú olovo, arzén alebo mangán, môžu mať nepriaznivý vplyv na fungovanie a vývin mozgu.

Podľa Inštitútu environmentálnej politiky sa v okolí marginalizovaných rómskych komunít nachádzajú nelegálne skládky odpadu častejšie a vo väčšej blízkosti. Mnoho rodín žijúcich vo vylúčených komunitách kúri spaľovaním viac či menej presušeného dreva, ale v prípade extrémnej chudoby aj spaľovaním odpadu. Deti, ktoré žijú v podmienkach generačnej chudoby, tak majú oveľa vyššie riziko, že budú v ranom detstve vystavené toxickým látkam, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia, pôdy a podzemnej vody v bezprostrednom okolí obydlí. Tieto látky nepriaznivo vplývajú na rast, zdravie, vývin, kognitívne funkcie a správanie detí v ranom veku.

Domáce prostredie v prvých rokoch života

Prvé roky života trávia deti najmä doma, takže kvalita domáceho prostredia je kľúčová pre ich vývin. Deti, ktoré sa narodia do podmienok generačnej chudoby, častejšie žijú v nevyhovujúcich podmienkach a sú častejšie vystavené toxínom, baktériám a parazitom, čo zásadne ohrozuje ich zdravie a vývin. Napojenie na elektrickú sieť, vodovod a kanalizáciu nie sú v rómskych komunitách vôbec samozrejmosťou.

Životné podmienky detí v marginalizovaných rómskych komunitách si zaslúžia oveľa intenzívnejšiu pozornosť zo strany verejnosti aj štátu. Každé dieťa má právo žiť v bezpečnom prostredí, ktoré neohrozuje jeho zdravie a v ktorom nie je vystavené riziku úrazov.