Stres má významný vplyv na dieťa, najmä v prvých tisíc dňoch života, ktoré sú kľúčové pre jeho fyzický aj psychický vývin. Počas tohto obdobia sa mozog vyvíja a dochádza k dôležitej organizácii mozgových funkcií. Ak je dieťa vystavené nepriaznivým podmienkam, ako je stres alebo nedostatok podnetov, môže to spomaliť alebo narušiť tieto procesy. Neskôr môže mať problém s učením, komunikovaním či zvládaním emócií.
Jedným z najväčších zdrojov stresu pre malé deti je stres ich matiek. Ak je matka dlhodobo vystavená stresu, napríklad pre finančné problémy alebo zlé životné podmienky, jej telo produkuje viac stresových hormónov, ako je kortizol. Tieto hormóny sa môžu prenášať na dieťa už počas tehotenstva a ovplyvňovať vývin jeho mozgu.
To negatívne ovplyvňuje ich schopnosť poskytnúť deťom potrebnú starostlivosť a podnety na rozvoj. Chronický stres v ranom veku vyvoláva v tele dieťaťa neustály stav pohotovosti. Ten z dlhodobého hľadiska vedie k zdravotným problémom s imunitným, metabolickým, kardiovaskulárnym a psychickým zdravím. Chronický stres v detstve ovplyvňuje aj neskoršiu schopnosť zvládať stres. Dieťa tak nesie dôsledky po celý svoj život.
Zlepšenie životných podmienok, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, ako aj programy na znižovanie stresu u matiek a ich psychickú podporu, môžu mať pozitívny vplyv nielen na vývin detí v ranom veku, ale aj na zdravie, životnú spokojnosť a ekonomickú prosperitu ich rodín. Pomáhať deťom na zdravý začiatok života je nielen správne, ale aj prospešné pre celú spoločnosť.
